Pinus nigra Arn. - borovica čierna

Čelaď: borovicovité, Pinaceae
Habitus: 35-50 metrov vysoký strom, v našich podmienkach spravidla nedorastá do viac ako 20 metrov.
Borka: čiernohnedá, rozbrázdená borka, tvoriaca obdĺžnikové platničky
Listy: spravidla do 20 cm dlhé tmavozelené ihlice vyrastajúce z brachyblastov po dve, ihlicovité s polkruhovitým prierezom, na konci pichľavé
Šištice - samčie: žlté, valcovité, produkujúce množstvo žltého peľu
Šištice - samičie: najprv červené až fialovasté, neskôr svetlozelené, vajcovité
Semená: krídlaté semená uložené vo vajcovitých v čase zrelosti tmavohnedých šiškách. Šisky nerozpadavé.
Nároky: Svetlomilná drevina, nenáročná na pôdne živiny a pôdnu vlhkosť, náročná na teplo, odolná voči mestskému prostrediu. Na Slovensku uprednostňuje pôdy na karbonatických horninách.
Rozšírenie: Pochádza z Južnej Európy, Malej Ázie, Kaukazu a severnej Afriky, kde tvorí rovnorodé aj zmiešané porasty ihličnatých lesov. Pôvodné populácie rastú aj v Rakúskych Alpách. Na Slovensko bola introdukovaná v roku 1509 ako okrasná a hospodárska drevina. Ako nenáročná drevina bola v minulosti vysádzaná prevažne v podobe monokultúr na miestach bývalých lúk pasienkov (najmä xerotermných) a tiež na miestach postihnutých výmoľovou eróziou. Ako teplomilná drevina sa vyskytuje najmä v južných častiach Slovenka, v pohoriach vybiehajúcich do našich nížin a nízko položených kotlín.
Pôvodnosť: Nepôvodná drevina na území Slovenska.
Využitie: Vysádza sa ako hospodárska drevina v lesoch. Drevo sa využíva ako stavebný materiál a na výrobu nábytku a celulózy.
Zaujímavosť: Borovica čierna tvorí viacero geografických variét, ktoré sa od seba odlišujú najmä dĺžkou a tvarom ihlíc.
Typické znaky: Borovica čierna sa od borovice lesnej odlišuje najmä dĺžkou a tvarom ihlíc, ako aj tmavosivou kôrou.
Synonymá: