| Čelaď: |
morušovité, Moraceae |
| Habitus: |
 |
opadavý 10 až 12 metrov vysoký strom |
|
| Borkaa: |
 |
sivohnedá až hnedá, rozbrázdená borka |
|
| Konarik: |
 |
hnedé až zelenohnedé konáriky sú v mladosti chlpaté, neskôr lysé; púčiky striedavé |
|
| Listy: |
  |
striedavé tvarovo veľmi premenlivé listy s prevažne vajcovitou a často na viacero lalokov delenou čepeľou; okraje listu pílkovité; na rubovej strane na žilnatine páperisté, lícna strana lysá |
|
| Kvety - samčie: |
  |
usporiadané v svetložltých prevísajúcich jahňadách dosahujúcich dĺžku 5 cm |
|
| Kvety - samičie: | 200" height="150">
 |
svetlozelené v guľovitých súkvetiach na krátkej stopke, často vzpriamené |
|
| Plody: |
 |
bielozelené až červenkasté, vajcovito valcovité plodstvá kôstkovičiek - moruše |
|
| Nároky: |
Svetlomilná a teplomilná drevina nenáročná na pôdu |
| Rozšírenie: |
V Európe je nepôvodnou drevinou. Bola dovezená z Číny. Na Slovensku sa vyskytuje ako pestovaný druh. Občas splanieva a samovoľne sa šíri do okolia sídiel v najteplejších oblastiach Slovenska. Príbuzný druh moruša čierna Morus nigra sa líši čiernym sfarbením plodov a výrazne laločnatými listami. Moruša čierna pochádza z územia Malej Ázie a Afganistanu. |
| Pôvodnosť: |
Nepôvodná, dlhodobo pestovaná drevina na území Slovenska. |
| Využitie: |
Plody moruše sa jedia, používajú sa na výrobu džemov. |
| Zaujímavosť: |
Listami moruše sa živí priadka morušová (Bombyx mori), z ktorej vlákien sa vyrába hodváb. Moruša bola dovezená na naše územie za účelom chovu priadky morušovej. Podľa Prílohy č.3a k Vyhláške č. 24/2003 Z. z. je tento druh (spolu s morušou čiernou Morus nigra) zaradený do Zoznamu nepôvodných druhov rastlín, ktoré sa môžu sadiť alebo pestovať za hranicami zastavaného územia obce. Na Slovensku sa pestujú viaceré miestne odrody, z ktorých najznámejšou je tzv. Trnavská moruša. |
| Synonymá: |
Morus constantinopolitana, Morus indica, Morus tatarica |