Čelaď: |
vŕbovité, Salicaceae |
Habitus: |
![](topol_osikovy/habitus.jpg) ![](topol_osikovy/habitus1.jpg) |
opadavý 15 až 20 metrov vysoký strom s vysokou korunou |
|
Borka: |
![](topol_osikovy/kora.jpg) ![](topol_osikovy/kora1.jpg) |
svetlosivá takmer hladká borka s kosoštvorcovitými lenticelami |
|
Listy: |
![](topol_osikovy/list.jpg) ![](topol_osikovy/list1.jpg) |
listy sú striedavé, vajcovito okrúhle na dlhých ploských stopkách; okraje listov sú tupo zubaté; listy sú lysé, lícna strana tmavšie zelená ako rubová |
|
Kvety - samčie: |
![](topol_osikovy/kvet_samci.jpg) ![](topol_osikovy/kvet_samci1.jpg) |
samčie jahňady sú sivé s jasnečervenými peľnicami |
|
Kvety - samičie: |
|
samčie previsnuté jahňady sú sivozelené, dlhé do 10 cm |
|
Plody: |
![](topol_osikovy/plod.jpg) ![](topol_osikovy/plod1.jpg) |
zelené tobolky usporiadané v jahňadách; po dozretí z nich vyletujú drobné páperisté semená |
|
Nároky: |
Svetlomilná drevina uprednostňujúca hlboké a vlhké pôdy. |
Rozšírenie: |
Vyskytuje sa od Európy, cez Sibír až na Kamčatku, tiež v strednej Ázii a severnej afrike. Na Slovesku rastie ako prímes prevažne v lužných lesoch. Ako pionierska drevina je častá na rúbaniskách a krovinách. Veľmi často sa vyskytuje na miestach starých kameňolomov, prípadne na haldách hlušiny. |
Pôvodnosť: |
Pôvodná drevina na území Slovenska. |
Využitie: |
Vysádza sa na miesta ohrozené zosuvmi, kde treba spevniť pôdu. Drevo sa využíva na výrobu zápaliek a rohoží. |
Zaujímavosť: |
Vďaka dlhej a plochej listovej stopke sa listy hýbu už pri najslabšom vánku a vydávajú charakteristický zvuk. Často sa kríži s inými druhmi topoľov, najmä s topoľom bielym. Krížence patria k druhu topoľ sivý (Populus x canescens). |
Synonymá: |
Tremula vulgaris |