Čelaď: |
vŕbovité, Salicaceae |
Habitus: |
|
prevažne 20 až 25 metrov vysoký strom s dobre rozvinutou korunou. Konáre spravidla prevísajúce a dlhé. |
|
Borka: |
|
sivá až sivohnedá, u starších stromov silne rozbrázdená borka |
|
Konárik: |
|
konáriky svetlohnedé, letorasty žltozelené až žltohnedé, hladké so striedavým usporiadaním púčikov |
|
Listy: |
|
striedavé, kopijovité, jemne pílkovité listy dlhé do 6 cm, na líci olysavejúce, na rube husto bielo chlpaté. Prílistky opadavé krátko po rozvinutí listov. |
|
Kvety - samčie: |
|
Samčie kvety usporiadané v zelenožltých jahňadách s výraznými peľnicami. Dvojdomá drevina, ktorá kvitne v marci až apríli. |
|
Kvety - samičie: |
|
Samičie kvety v zelených jahňadách s dĺžkou do 5 cm. |
|
Plody: |
|
zelené drobné tobolky usporiadané v strapcovitých súplodiach. Drobné hnedasté semená s bielym páperím. |
|
Charakteristické znaky: |
Od podobnej vŕby krehkej (Salix fragilis)sa líši listami - vŕba krehká ich má lýsé a tiež pevnejšími konárikmi. |
Nároky: |
Svetlomilná drevina, náročná na pôdnu vlhkosť a dostatok živín v pôde. |
Rozšírenie: |
Väčšina Európy, Malá Ázia, Sibír, stredná Ázia, severná Afrika. Na Slovensku je dominantnou drevinou v rámci mäkkých lužných lesov, kde spravidla tvorí súvislé porasty priamo pri brehu veľkých riek. |
Pôvodnosť: |
Pôvodná drevina na území Slovenska. |
Využitie: |
Niektoré kultivary sa pestujú ako okrasné dreviny v parkoch a záhradách. Najčastiejšie sa pestuje forma Salix alba tristis "smutná vŕba", ktorá má prevísajúce konáre a letorasty majú žltozelenú farbu. Drevo je málo trvácne. Prúty sa používajú na pletenie košov. |
Zaujímavosť: |
Koreňmi spevňuje brehy riek a preto býva vysádzaná v okolí melioračných kanálov. |
Synonymá: |
|