| Čelaď: |
vŕbovité, Salicaceae |
| Habitus: |
 |
prevažne strom dorastajúci do výšky až 20 metrov, menej často vysoký ker s rozložitou korunou |
|
| Borka: |
 |
sivá až sivohnedá, u starších stromov rozbrázdená borka; na letorastoch žltozelená hladká; |
|
| Listy: |
 |
striedavé, kopijovité listy dosahujúce dĺžku do 15 cm; okraj listov je pílkovitý, žilnatina výrazne nevystupuje; listy sú lysé, svetlozelené, na rube až modrasté; prílistky opadavé po rozvinutí listov |
|
| Kvety - samčie: |
 |
Samčie kvety usporiadané v mnohopočetných žltých jahňadách, po rozvinutí dlhých do 5 cm. |
|
| Kvety - samičie: |
 |
Samičie kvety usporiadané v mnohopočetných zelených jahňadách, po rozkvitnutí dlhých do 5 cm. |
|
| Plody: |
 |
zelené tobolky usporiadané v strapcovitých súplodiach; drobné svetlohnedé semená majú biele páperie umožňujúce šírenie pomocou vetra. |
|
| Charakteristické znaky: |
Od vŕby bielej (Salix alba) sa dá dobre odlíšiť podľa listov, ktoré nie sú ochlpené. |
| Nároky: |
Svetlomilná drevina, náročná na pôdnu vlhkosť a dostatok živín v pôde, najmä báz. |
| Rozšírenie: |
Centrom rozšírenia je Európa - okrem severnej a južnej, Malá Ázia. Na Slovensku tvorí spoločne s vŕbou bielou súčasť mäkkých lužných lesov. |
| Pôvodnosť: |
Pôvodná drevina na území Slovenska. |
| Využitie: |
Drevo má malú trvácnosť, preto sa využíva iba ako nekvalitné palivové drevo. Vysádza sa spoločne s vŕbou bielou na brehoch riek a vodných kanálov. |
| Zaujímavosť: |
Svoj druhový názov dostala získala vďaka typickej vlastnosti konárikov, ktoré sa na mieste rozkonárenia ľahko lámu a vydávajú pritom charakteristický pukavý zvuk. |
| Synonymá: |
|